História

HISTÓRIA KOSTOLA A ZVONICE

Kostol v Sliači je zasvätený sv. Mikulášovi, biskupovi dala postaviť Božena, manželka kráľa Ondreja II. v r.1263. Kostol je ranogotický jednoloďový s vežičkou na západnom priečelí, polygonálnym presbytériom, severnou kaplnkou a sakristiou
a južnou predsieňou.
Tak sa už v štatúte Ostrihomskej kapituly z r.1397 spomína kostol sv.Mikuláša
v Hájnikách a fara v Hájnikách. Od kedy,ale presne jestvuje fara v Hájnikách
a kto bol prvým farárom sa nedá presne zisťiť. Prvým ale známym je Christofor z r.1313, ktorý dal zhotoviť aj zvon sv.Mikuláša.
V 15. storočí bol k severnej strane kostola postavený karner. Neskôr sa zmenil na kaplnku Panny Márie, v ktorej je kópia milostivého obrazu Trnavskej Panny Márie (z r.1708) a obraz sv.Hieronyma.
V r.1627 napadli a spustošili kostol Turci, tiež odvliekli 2 zvony, ale najstarší zvon sv.Mikuláša sa im nepodarilo pre jeho váhu odcudziť. Celý areál chránila v tejto dobe priekopa a kamenný múr, ktorý bol v neskoršom období rozobraný.
V nasledujúcich storočiach bol kostol viackrát upravovaný. V rokoch 1578 – 1711 bol kostol v rukách evanjelikov a.v.
Z vizitácie v r.1713 sa dozvedáme, že kostol v Hájnikách zasvätený sv.Mikulášovi, biskupovi, ktorého výročie sa slávilo v nedeľu počas oktávy, mal oltár tabuľový – teda s obrazmi, pričom uprostred bol obraz Vzkriesenia, nad ním Nanebovstúpenia
a pod nimi svätostánok. Tiež sa spomína murovaná zvonica, ktorá je zo 17. storočia a na veži kostola aj hodiny.
7.1.1928 – víchor zrútil kostolnú vežu.
V decembri 1928 – Bol inštalovaný betlehem od Jána Procházku z Příbrame.
V r.1930 – sa zaviedla elektrina do kostola.
V r.1930 – bol daný svätostánok do kaplnky kostola + umučenie na V.Piatok od rezbára
z B. Štiavnice.
V r.1933 – bola krádež a požiar v kostole.Tiež bola daná na strechu nová škridľa
bobrovka.
V r.1934 – boli zhotvené nové kostolné lavice.
V r.1935 – sa urobil na zvonicu hromozvod.
V r.1935 – bola zasypaná v kostole krypta 1,6m x 2,5m x 3m, v nej je údajne pochovaná
zemianska rodina.
V r.1936 – bol vydláždený kostol, pričom dlaždice sú betón+mramorová drť.
V r.1940 – bol nainštalovaný v kostole nový organ.
Na začiatku 20. storočia bol starý oltár nahradený novým, ktorý priviezli z Vrútok.
Tiež v r.1938 bol namaľovaný freskami kostol aj kaplnka sv. Hildegardy slovenským maliarom Jozefom Hanulom(Premenenia Pána, Rozmnoženia chleba,
a sv.Cyrila a Metoda.) V kostole sa nachádzajú obrazy Najsvätejšej Trojice(baroko), Svätej Rodiny(baroko), Zvestovania(baroko), sv. Mikuláša(klasicizmus), sv. Hieronyma (klasicizmus) a relief sv. Vendelína(rokoko). Tiež barokové sochy sv. Petra a Pavla,
sv. Mikuláša, sv. Ondreja a sv. Jozefa, sv. Antona Paduánskeho, sv. Terezky z Lisieux.
Napriek neskorším úpravám si kostol dodnes zachoval stredoveký ráz. V niektorých oknách sa zachovali gotické kružby. V presbytériu a severnej kaplnke sú krížové rebrové klenby.
Gotické portály sú v južnej stene lode a medzi presbytériom a sakristiou.

Súčasťou chrámového areálu je pomerne masívna, murovaná stavba zvonice s drevenou nadstavbou, ktorej výstavba sa datuje do 17. storočia, ale nie je vylúčené, že môže pochádzať aj zo staršieho obdobia. Vchod do zvonice je  zo západnej strany.

V zvonici sa aj dnes nachádza 5 zvonov.
Najstarším aj najväčším zvonom je zvon sv. Mikuláša. Pravdepodobne bol odliaty zvonolejárom majstrom Andrejom. Jeho výzdoba a farba zvuku zvona sa nápadne podobá zvonu sv. Ondreja v Ružomberku, ktorý bol odliaty v roku 1506 práve týmto majstrom.  Výzdoba zvona pozostáva z nápisovej pásky, umiestnenej vo vrchnej časti zvona. Tá je lemovaná dvojicou plastický liniek s gotickým miniskulným nápisom:  *Ave*maria*gratia*plena*dominus*tecum*tpf *domini*cristofori*plebani*a*d*m*5*13. (preklad: zdravas Mária, milosti plná Pán s tebou v dobe Christofora farára r. 1513) Medzi jednotlivými slovami sú umiestnené delidlá pozostávajúce z kolmice s kosoštvrcom uprostred a zvinutými koncami evokujúce morského koníka. Tvar litier “3” a “5” je na prvý pohľad zhodný a preto často dochádzalo k chybnému datovaniu zvona na rok 1313. Zvon sv. Mikuláša má úctyhodné parametre. Je vysoký 115 cm s priemerom 153,5 cm a váži zhruba 2850 kg. Je uliaty v tzv. ťažkom rebre a hrúbka jeho venca dosahuje 12 cm.  Je ladený do tónu d1. Práve jeho veľká hmotnosť ho zachránila pred zvesením a roztavením v časoch tureckých vojen i počas prvej svetovej vojny.
Ďalšie zvony sú novšieho vyhotovenia.

Druhý zvon z r. 1635 (renesančný) bez vyznačeného pomenovania, s nápisom: „Vigilate quia nescitis qua hora veniet Dmus.A.D. 1635“( preklad: Bdejte lebo neviete v ktorú hodinu príde Pán. v r. 1635). Má priemer 64 cm, jeho celková výška vrátane koruny so 4 ušami je 60 cm, váži asi 155 kg s hlavným tónom – d².

Tretí zvon,  sv. Jozef,  dal zhotoviť farár Jozef Kačka s farníkmi v r. 1924 ako náhradu za počas vojny zrekvirovaný zvon z roku 1698. Je od majstra Richarda Herolda z Chomutova,  má solídne rozmery, je vysoký 100 cm s priemerom 105 cm, váži 670 kg, s hlavným tónom – g¹ . Zvon je dekorovaný reliéfom sv. Rodiny s nápisom:
K úcte sv. Jozefa obetovali rím. kat. veriaci hájnickej farnosti za farárovania Jozefa Kačku 1924. Ochranca sv. Rodiny ochraňuj našu cirkev a náš slovenský národ.
Sleto od Richarda Herolda v Chomutově.

Štvrtý zvon, sv. Ondrej, je z r. 1928 od majstra Jána Mráčka z Banskej Bystrice. Je vysoký 78 cm s priemerom 86 cm, váži 360 kg, s hlavným tónom – h¹. Na zvone je nápis:
K úcte sv. Ondreja v desiate výročie vzkriesenia slovenského národa
za farárovania Jozefa Kačku 1928 obetovali veriaci hájnickí r. k. farnosti.
Keď vás budím, vstaňte,
keď vás volám, príďte,
keď sa lúčim, plačte,
Uliaty v zvonolejárni J. Mračko B. Bystrica.

Piaty zvon je miniatúrny oproti svojim štyrom súrodencom, má priemer len 24 cm a váži 10 kg.

Zvony boli prehliadnuté a akusticky odskúšané kolaudátorom zvonov p. Jaroslavom Dobrodinským z Pelhřimova dňa 12. júna 1963, podľa presných zvonových akustických ladičiek Edelmanových a Barthelmesových.

Pôvodne uvádzali do činnosti zvony mužovia ťahaním za laná. V 80 rokoch 20. storočia bol ich pohon elektrifikovaný prostredníctvom magnetických cievok. V roku 2020 sa za schválenia pamiatkárov a prispenia financiami z Ministerstva kultúry a Ministerstva financií zrealizoval projekt na generálnu rekonštrukciu zvonov s názvom: Nech ožijú srdcia zvonov a ich zvuk nech oživuje srdcia ľudí. Počas neho sa zavesenia zvonov vrátili naspäť na pôvodné dubové hlavice, urobili sa nové srdcia, a k 3 z nich sa pridali moderné lineárne motory, ktoré ich poháňajú systémom najviac podobným zvoneniu lanom. V momente, keď sa naraz rozozvučia všetky tieto zvony, je to vznešená hudobná produkcia.

Kostol spolu so zvonicou tvoria vďaka vyvýšenej polohe pri hlavnej ceste v smere Zvolen – B.Bystrica peknú dominantu obce.

_______________________________________________________________________________________

História farnosti pravdepodobne siaha do roku 1263, keď bol postavený kostol v Hájnikách ( v súčasnosti v Sliači ), ktorý je zasvätený sv. Mikulášovi, biskupovi.
Od vtedy jestvuje Hájnická farnosť, ktorá v prvých storočiach Uhorska patrila
do staršieho Hontianskeho a neskôr Zvolenského archidiakonátu a ten patril pod správu Ostrihomského biskupstva.
Už v štatúte Ostrihomskej kapituly z r.1397 sa spomína aj kostol sv.Mikuláša
v Hájnikách a fara v Hájnikách. Od kedy, ale presne jestvuje fara v Hájnikách
a kto bol prvým farárom sa nedá presne zisťiť. Prvým, ale známym je Christofor z r.1313, ktorý dal zhotoviť aj zvon sv.Mikuláša.
Od roku 1692 je zachovaná v archíve matrika narodených a od r.1736 matrika sobášených a zomrelých.
V.r.1852 – 1855 sa liečila v Sliači i česká spisovateľka Božena Němcová, ktorá sa tešila pohostinnosti hájnického farára Štefana Záhorského,veľkého národovca, ku ktorému chodila na obedy a na raňajky jej posielal smotanu po malom 7 ročnom dievčati Zuzane Jombíkovej.
V r. 1855 – Rakúska arcikňažná Hildegarda dala postaviť v parku pod kúpeľami v Sliači
kaplnku sv.Hildegardy a posvätil ju biskup Štefan Moyses.
Tiež Andrej Sládkovič napísal v Rybároch báseň Marínu.
V r.1928/1929 – bola veľmi tuhá zima teplota klesla až na -40ºC, a zima trvala až do
12.marca.
V r.1929 – sa robila hradská z Hájnik do B. Bystrice.
V r.1930 – sa robila hradská z Hájnik do Zvolena a aj z Hájnik na Kováčovú a Budču.
V r.1930 – navŕtali v Kováčovej termálny prameň.
V r.1931 – Bola veľká povodeň.
V r.1932 – Prišiel za farára Anton Šalát,ktorý dal okrem iného urobiť vodovod, kúpeľňu,
záchod, telefón, anténu.
V r.1932 – navštívil faru Andrej Hlinka.
V r.1933 – bola v Hájnikách birmovka – 126 birmovancov hájnických a 180 badínskych,
birmoval ich biskup Marian Blaha.
V r.1933 – Prišlo 30 československých novinárov na Sliač, prehovoril k nim Anton Šalát.
V r.1934 – biskup Marian Blaha dvakrát navštívil Hájnickú faru.
V r.1935 – sa urobil na zvonicu hromozvod.
V r.1935 – sa konali v Sliači Národopisné slávnosti za účasti 8000 ľudí,zúčastnil sa aj
biskup M.Blaha, tiež to bolo aj filmované.
V r.1935 – Pri 80.výročí postavenia kaplnky sv.Hildegardy slúžil sv.omšu a kázal Andrej
Hlinka. 10.5.1936 – bola posviacka liečivých prameňov v Sliači, posvätil ich
Andrej Hlinka a kázal dr.Jozef Tiso.
V r.1936 – sa dlhšiu dobu liečil na Sliači bývalý bulharský cár Ferdinand Coburg.
V októbri 1936 – prenocoval na Sliači prezident Eduard Beneš.
V r.1938 – konali vo farnosti misie redemptoristi; a tiež bol pohreb kňaza Jozefa Kačku.
V r.1938 – na počesť zomrelého Andreja Hlinku sa zvonilo 5krát na všetkých zvonoch,
a za neho boli odsúžené 2 sv.omše. Jedna tichá omša sa slúžila za Andreja
Hlinku každoročne v máji.
V r.1938 – dal Anton Šalát vymaľovať kaplnku sv.Hildegardy maliarom Jozefom
Hanulom.
V lete r.1940 – sa liečil na Sliači ministerský predseda Vojtech Tuka.
Na jar r.1941 – bol tu prezident dr.Jozef Tiso.
V júli r.1941 – navštívil faru biskup Andrej Škrábik.
17.9.1944 – zastrelili horlivého farára A.Šaláta a tiež ďalších ľudí (spolu ich bolo 11 ľudí).
Podrobne o tom píše JUDr.Anton Rašla v knihe Civilista v armáde.(s.153-161)
A.Šalát, bol poslancom NZ ČSR a tiež Slovenského snemu 1.SR.
Tiež vydával katolícky týždenník Náš priateľ, tlačený vo Zvolene v náklade
8000 kusov, predávaný za symbolických 20 halierov.
V r.1949 – bola birmovka 121 birmovancov, ktorú vykonal biskup Andrej Škrábik

Po zhruba 50 ročnej odmlke sa od r.1993 obnovilo písanie histórie farnosti.
Hájnická farnosť(dnes farnosť Sliač) bola kedysi veľmi rozsiahla. Do nej patrili veriaci z Hájnik, z Rybár, Veľkej Lúky, Sampora, Lukavice, Hronseku, Lukova
a Kováčovej.
Dnes do farnosti Sliač už Hronsek, Lukovo a Kováčová nepatria.
Najvýznamnejšou udalosťou v novodobej histórii farnosti bolo bez pochybnosti pri návšteve Slovenska v r.2003 a Banskobystrickej diecézy, príchod do našej farnosti 12.septembra 2003 pápeža bl.Jána Pavla II. a jeho prijatie na Letisku Sliač diecéznym biskupom Mons.Rudolfom Balážom.
Dnes (k 1.1.2014)podľa posledného sčítania ľudu z r.2011 žije vo farnosti Sliač spolu 5769 obyvateľov z toho 2287 rímoskokatolíkov, 1189 evanjelikov a 2240 nepokrstených

_______________________________________________________________________________________

HISTÓRIA KAPLNKY SV. HILDEGARDY

Kaplnku sv.Hildegardy dala postaviť v r. 1855 – v klasicistickom slohu v parku
pod kúpeľami v Rybároch (Sliači) rakúska arcikňažná Hildegarda, manželka rakúskeho arcikniežaťa Albrechta, ako prejav vďaky za zlepšenie svojho zdravotného stavu počas pobytu v sliačskych kúpeľoch. Arcikňažná Hildegarda bola nielen vzdelaná, ale aj veľmi nábožná žena. Zomrela mladá, len 39 ročná, 2.4.1864 vo Viedni a je pochovaná v krypte kapucínskeho kostola vo Viedni. Kaplnku sv.Hildegardy posvätil biskup Štefan Moyses 1.júla 1855.
Jej interiér v r.1938 vyzdobil freskami známy slovenský maliar Jozef Hanula. Na strope sa tiež nachádzajú hodnotné maľby štyroch evanjelistov. Okrem hlavného nástenného oltárneho obrazu sv.Hildegardy, nad ktorým je obraz Najsvätejšej Trojice sa tu nachádza obraz Ukrižovaného od neznámeho autora a obraz Kristus v Emauzoch od D.Bőhma zo začiatku 20.storočia. Vo vežičke kaplnky je umiestnený menší zvon.
Kaplnka sv.Hildegardy bola rozšírená a vymaľovaná počas pôsobenia farára Antona Šaláta.
Počas druhej svetovej vojny a na konci zimy 1944 a začiatkom jari 1945 pri prechode frontu bola kaplnka čiastočne poškodená. V tej dobe sa konali bohoslužby v jednej miestnosti kúrie Thuránskych nachádzajúcej sa na konci Kúpeľnej ulice, ktorá taktiež utrpela vojnovými udalosťami a ktorú po vojne opravili.
V povojnových rokoch bola kaplnka viackrát opravovaná a upravovaná, najmä pričinením farárov Alojza Gocníka a Jozefa Kanianskeho.
V kaplnke sa počas jej existencie konali nielen sv.omše, ale aj krsty, sobáše, pohrebné obrady a iné pobožnosti. Sv.omše a pobožnosti vykonávali nielen kňazi hájnickej (sliačskej) farnosti, ale aj kňazi ktorí prišli na liečenie. Z významných osobností, ktorí tu slúžili sv.omše treba spomenúť Andrej Hlinka, dr.Jozef Tiso, biskup dr.Eduard Nescei, archeológ Juraj Macák, biskup Eduard Kojnok a iní.
Sv.Hildegardu si veriaci každoročne v tejto kaplnke pripomínajú a uctievajú pri sv.omši 17.septembra.

_______________________________________________________________________________________

KAPLNKA SV. VENDELÍNA

Kaplnku sv. Vendelína dal z vďačnosti za zlepšenie zdravia postaviť na vlastné náklady a pred svojimi hospodárskymi budovami na tzv. Ležiaku v Sliači pán Vladimír Belička starší.
Posvätil ju 18. novembra 2013 za účasti štyroch kňazov a niektorých veriacich generálny vikár Mons.Thlic. Ing. Branislav Koppal MA., pri ktorej predniesol aj krátky príhovor. Krátky príhovor predniesol aj farár Mgr. Ing. Pavel Geljen.

_______________________________________________________________________________________

ZOZNAM DUCHOVNÝCH, (Z TOHO FARÁROV 54) V HÁJNIKÁCH ( V SLIAČI )

Spracované podľa archívnych záznamov rímskokatolíckej cirkvi a evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.

Príchod – odchod
1. 1513 Christofor
2. 1538 Tomáš
3. 1551 -1560 Matej
4. 1561 – 1570 Tomáš – Vranka
Nasledujú evanjelickí kazatelia
5. 1571 – 1578 Tomáš Prividi – Vranka
6. 1579 – 1617 Juraj Lovčanský
7. 1615 Andrej Kapiciusz
8. 1617 – 1633 Tomáš Felicis
9. 1634 Pavel Textoris
10. 1638 N.Toscilli
11. 1644 – 1649 Mikuláš Slehekius
12. 1650 – 1653 Matej Textoris
13. 1669 Michal Makonius
14. 1675 – 1677 Hubač Ján
15. 1677 – 1679 Kmetky Juraj
16. 1679 L.b. Révay Štefan
17. 1679 Reguly Abrahám Štefan
18. 1682 Jakub Petroselinus
19. 1684 Šefarovič Pavel, licenciát, Pudmay Matheus
20. 1690 – 1692 Miksay Michal
21. 1692 – 1695 Puliss Juraj ,(Krupenský František)
22. 1696- 1705 Lovcsáni Juraj
23. 1705 Pavel Szebeveri /Szeverínyi/
24. 1706 – 1709 Fábry Ján Blažej
25. 1709 – 1710 Krnáč Ján
26. 1710 – 1719 Černuský Michal
27. 1719 – 1723 Szentkereszty Jozef
28. 1723 – 1736 Ryvolovič Peter
29. 1736 – 1748 Gašparovič Michal
30. 1748 – 1750 Valent Andrej
31. 1750 – 1791 Rassovský Pavel
32. 1791 – 1798 Szüts Šimon
33. 1798 – 1802 Fábry Jozef
34. 1802 – 1823 Bogdányi Karol
35. 1823 – 1830 Dyurgyovics Karol
36. 1830 – 1831 faru administrovali
37. 1831 – 1836 Tománek Michal
38. 1836 – 1851 Scheichel Valentín
1851 – 1852 Administrátori interimálni
39. 1852 – 1863 Štefan Záhorský
40. 1863 Rakovský Matej, administroval faru
41. 1863 – 1866 Kamaszy Matej, admin
42. 1867 – 1880 Zeisel Vincent
43. 1880 – 1889 Visnyovszky Ladislav
44. 1890 – 1900 Matuškovič Martin
45 1900 Kabát Jozef, Zvolen.kapl.,admin.
46. 1900 – 1913 Sándory Július
47. 1913 – 1914 Szisrmay Ján,Zvolen. kapl.,admin.
48. 1914 – 1921 Marschalko Alojz
49. 1.7.1921 – 30.9.1921 faru spravoval Smida Jozef
50. 1921 – 1932 Kačka Jozef
51. 1932 – 1944 Šalát Anton
52. 1944 – 1945 Citterberg Eugen, admin.
1945 – 1946 dočasne administrovali Zvolenskí kapláni
53. 1946 – 15.8.1951 Weis Viliam, 9.10.1950 – 31.7.1951 Hromádka Ladislav,dočas.adm.
54. 1952 – 1974 Gocník Alojz
55. 1975 – 1978 Kaniansky Jozef
56. 1978 – 1984 Mojžiš Martin
57. 1984 – 1993 Piecka Štefan
58. 1993 – 1997 Kocian Václav
59. 1997 – 1999 Židek Pavel
60. 1999 – 2001 Hudec Peter
61. 2001 – 2014 Geljen Pavel
62. 2014 –            Dominik Markoš

 

_______________________________________________________________________________________