História kostola a zvonice

HISTÓRIA KOSTOLA A ZVONICE

Kostol v Sliači, zasvätený sv. Mikulášovi biskupovi, dala postaviť Božena, manželka kráľa Ondreja II.,  v r. 1263. Kostol je ranogotický jednoloďový s vežičkou na západnom priečelí, polygonálnym presbytériom, severnou kaplnkou a sakristiou
a južnou predsieňou.
Tak sa už v štatúte Ostrihomskej kapituly z r. 1397 spomína kostol sv. Mikuláša v Hájnikách a fara v Hájnikách. Odkedy ale presne jestvuje fara v Hájnikách a kto bol prvým farárom, sa nedá presne zistiť. Prvým známym je Christofor z r.1313, ktorý dal zhotoviť aj zvon sv. Mikuláša.
V 15. storočí bol k severnej strane kostola postavený karner. Neskôr sa zmenil na kaplnku Panny Márie, v ktorej je kópia milostivého obrazu Trnavskej Panny Márie (z r.1708) a obraz sv. Hieronyma.
V r.1627 napadli a spustošili kostol Turci, odvliekli 2 zvony, ale najstarší zvon sv. Mikuláša sa im nepodarilo pre jeho váhu odcudziť. Celý areál chránila v tejto dobe priekopa a kamenný múr, ktorý bol v neskoršom období rozobraný.
V nasledujúcich storočiach bol kostol viackrát upravovaný. V rokoch 1578 – 1711 bol kostol v rukách evanjelikov a.v.
Z vizitácie v r.1713 sa dozvedáme, že kostol v Hájnikách zasvätený sv.Mikulášovi, biskupovi, ktorého výročie sa slávilo v nedeľu počas oktávy, mal oltár tabuľový – teda s obrazmi, pričom uprostred bol obraz Vzkriesenia, nad ním Nanebovstúpenia a pod nimi svätostánok. Tiež sa spomína murovaná zvonica, ktorá je zo 17. storočia a na veži kostola aj hodiny.
7.1.1928 – víchor zrútil kostolnú vežu.
V decembri 1928 – bol inštalovaný betlehem od Jána Procházku z Příbramu.
V r. 1930 – sa zaviedla elektrina do kostola.
V r. 1930 – bol daný svätostánok do kaplnky kostola + umučenie na Veľký piatok od rezbára z B. Štiavnice.
V r. 1933 – bola krádež a požiar v kostole. Tiež bola daná na strechu nová škridľa bobrovka.
V r. 1934 – boli zhotovené nové kostolné lavice.
V r. 1935 – sa urobil na zvonicu hromozvod.
V r. 1935 – bola zasypaná v kostole krypta 1, 6m x 2,5m x 3m, v nej je údajne pochovaná zemianska rodina.
V r. 1936 – bol vydláždený kostol, pričom dlaždice sú betón+mramorová drť.
V r. 1940 – bol nainštalovaný v kostole nový organ.
Na začiatku 20. storočia bol starý oltár nahradený novým, ktorý priviezli z Vrútok.
Tiež v r. 1938 bol namaľovaný freskami kostol aj kaplnka sv. Hildegardy slovenským maliarom Jozefom Hanulom (Premenenia Pána, Rozmnoženia chleba, a sv.Cyrila a Metoda). V kostole sa nachádzajú obrazy Najsvätejšej Trojice (baroko), Svätej Rodiny (baroko), Zvestovania (baroko), sv. Mikuláša (klasicizmus), sv. Hieronyma (klasicizmus) a reliéf sv. Vendelína (rokoko), tiež barokové sochy sv. Petra a Pavla, sv. Mikuláša, sv. Ondreja a sv. Jozefa, sv. Antona Paduánskeho, sv. Terezky z Lisieux.
Napriek neskorším úpravám si kostol dodnes zachoval stredoveký ráz. V niektorých oknách sa zachovali gotické kružby. V presbytériu a severnej kaplnke sú krížové rebrové klenby.
Gotické portály sú v južnej stene lode a medzi presbytériom a sakristiou.

Súčasťou chrámového areálu je pomerne masívna, murovaná stavba zvonice s drevenou nadstavbou, ktorej výstavba sa datuje do 17. storočia, ale nie je vylúčené, že môže pochádzať aj zo staršieho obdobia. Vchod do zvonice je  zo západnej strany.

V zvonici sa aj dnes nachádza 5 zvonov.
Najstarším aj najväčším zvonom je zvon sv. Mikuláša. Pravdepodobne bol odliaty zvonolejárom majstrom Andrejom. Jeho výzdoba a farba zvuku zvona sa nápadne podobá zvonu sv. Ondreja v Ružomberku, ktorý bol odliaty v roku 1506 práve týmto majstrom.  Výzdoba zvona pozostáva z nápisovej pásky, umiestnenej vo vrchnej časti zvona. Tá je lemovaná dvojicou plastický liniek s gotickým miniskulným nápisom:  *Ave*maria*gratia*plena*dominus*tecum*tpf *domini*cristofori*plebani*a*d*m*5*13. (preklad: zdravas Mária, milosti plná Pán s tebou v dobe Christofora farára r. 1513) Medzi jednotlivými slovami sú umiestnené delidlá pozostávajúce z kolmice s kosoštvrcom uprostred a zvinutými koncami evokujúce morského koníka. Tvar litier “3” a “5” je na prvý pohľad zhodný a preto často dochádzalo k chybnému datovaniu zvona na rok 1313. Zvon sv. Mikuláša má úctyhodné parametre. Je vysoký 115 cm s priemerom 153,5 cm a váži zhruba 2850 kg. Je uliaty v tzv. ťažkom rebre a hrúbka jeho venca dosahuje 12 cm.  Je ladený do tónu d1. Práve jeho veľká hmotnosť ho zachránila pred zvesením a roztavením v časoch tureckých vojen i počas prvej svetovej vojny.
Ďalšie zvony sú novšieho vyhotovenia.

Druhý zvon z r. 1635 (renesančný) bez vyznačeného pomenovania, s nápisom: „Vigilate quia nescitis qua hora veniet Dmus.A.D. 1635“( preklad: Bdejte lebo neviete v ktorú hodinu príde Pán. v r. 1635). Má priemer 64 cm, jeho celková výška vrátane koruny so 4 ušami je 60 cm, váži asi 155 kg s hlavným tónom – d².

Tretí zvon,  sv. Jozef,  dal zhotoviť farár Jozef Kačka s farníkmi v r. 1924 ako náhradu za počas vojny zrekvirovaný zvon z roku 1698. Je od majstra Richarda Herolda z Chomutova,  má solídne rozmery, je vysoký 100 cm s priemerom 105 cm, váži 670 kg, s hlavným tónom – g¹ . Zvon je dekorovaný reliéfom sv. Rodiny s nápisom:
K úcte sv. Jozefa obetovali rím. kat. veriaci hájnickej farnosti za farárovania Jozefa Kačku 1924. Ochranca sv. Rodiny ochraňuj našu cirkev a náš slovenský národ.
Sleto od Richarda Herolda v Chomutově.

Štvrtý zvon, sv. Ondrej, je z r. 1928 od majstra Jána Mráčka z Banskej Bystrice. Je vysoký 78 cm s priemerom 86 cm, váži 360 kg, s hlavným tónom – h¹. Na zvone je nápis:
K úcte sv. Ondreja v desiate výročie vzkriesenia slovenského národa
za farárovania Jozefa Kačku 1928 obetovali veriaci hájnickí r. k. farnosti.
Keď vás budím, vstaňte,
keď vás volám, príďte,
keď sa lúčim, plačte,
Uliaty v zvonolejárni J. Mračko B. Bystrica.

Piaty zvon je miniatúrny oproti svojim štyrom súrodencom, má priemer len 24 cm a váži 10 kg.

Zvony boli prehliadnuté a akusticky odskúšané kolaudátorom zvonov p. Jaroslavom Dobrodinským z Pelhřimova dňa 12. júna 1963, podľa presných zvonových akustických ladičiek Edelmanových a Barthelmesových.

Pôvodne uvádzali do činnosti zvony mužovia ťahaním za laná. V 80 rokoch 20. storočia bol ich pohon elektrifikovaný prostredníctvom magnetických cievok. V roku 2020 sa za schválenia pamiatkárov a prispenia financiami z Ministerstva kultúry a Ministerstva financií zrealizoval projekt na generálnu rekonštrukciu zvonov s názvom: Nech ožijú srdcia zvonov a ich zvuk nech oživuje srdcia ľudí. Počas neho sa zavesenia zvonov vrátili naspäť na pôvodné dubové hlavice, urobili sa nové srdcia, a k 3 z nich sa pridali moderné lineárne motory, ktoré ich poháňajú systémom najviac podobným zvoneniu lanom. V momente, keď sa naraz rozozvučia všetky tieto zvony, je to vznešená hudobná produkcia.

Kostol spolu so zvonicou tvoria vďaka vyvýšenej polohe pri hlavnej ceste v smere Zvolen – Banská Bystrica peknú dominantu obce.

Pieseň o kňazovi Christoforovi a o Hájnickom zvone – Štefan Krčméry