História kostola a zvonice

HISTÓRIA KOSTOLA A ZVONICE

Kostol v Sliači, zasvätený sv. Mikulášovi biskupovi, dala postaviť Božena, manželka kráľa Ondreja II.,  v r. 1263. Kostol je ranogotický jednoloďový s vežičkou na západnom priečelí, polygonálnym presbytériom, severnou kaplnkou a sakristiou
a južnou predsieňou.
Tak sa už v štatúte Ostrihomskej kapituly z r. 1397 spomína kostol sv. Mikuláša v Hájnikách a fara v Hájnikách. Odkedy ale presne jestvuje fara v Hájnikách a kto bol prvým farárom, sa nedá presne zistiť. Prvým známym je Christofor z r.1313, ktorý dal zhotoviť aj zvon sv. Mikuláša.
V 15. storočí bol k severnej strane kostola postavený karner. Neskôr sa zmenil na kaplnku Panny Márie, v ktorej je kópia milostivého obrazu Trnavskej Panny Márie (z r.1708) a obraz sv. Hieronyma.
V r.1627 napadli a spustošili kostol Turci, odvliekli 2 zvony, ale najstarší zvon sv. Mikuláša sa im nepodarilo pre jeho váhu odcudziť. Celý areál chránila v tejto dobe priekopa a kamenný múr, ktorý bol v neskoršom období rozobraný.
V nasledujúcich storočiach bol kostol viackrát upravovaný. V rokoch 1578 – 1711 bol kostol v rukách evanjelikov a.v.
Z vizitácie v r.1713 sa dozvedáme, že kostol v Hájnikách zasvätený sv.Mikulášovi, biskupovi, ktorého výročie sa slávilo v nedeľu počas oktávy, mal oltár tabuľový – teda s obrazmi, pričom uprostred bol obraz Vzkriesenia, nad ním Nanebovstúpenia a pod nimi svätostánok. Tiež sa spomína murovaná zvonica, ktorá je zo 17. storočia a na veži kostola aj hodiny.
7.1.1928 – víchor zrútil kostolnú vežu.
V decembri 1928 – bol inštalovaný betlehem od Jána Procházku z Příbramu.
V r. 1930 – sa zaviedla elektrina do kostola.
V r. 1930 – bol daný svätostánok do kaplnky kostola + umučenie na Veľký piatok od rezbára z B. Štiavnice.
V r. 1933 – bola krádež a požiar v kostole. Tiež bola daná na strechu nová škridľa bobrovka.
V r. 1934 – boli zhotovené nové kostolné lavice.
V r. 1935 – sa urobil na zvonicu hromozvod.
V r. 1935 – bola zasypaná v kostole krypta 1, 6m x 2,5m x 3m, v nej je údajne pochovaná zemianska rodina.
V r. 1936 – bol vydláždený kostol, pričom dlaždice sú betón+mramorová drť.
V r. 1940 – bol nainštalovaný v kostole nový organ.
Na začiatku 20. storočia bol starý oltár nahradený novým, ktorý priviezli z Vrútok.
Tiež v r. 1938 bol namaľovaný freskami kostol aj kaplnka sv. Hildegardy slovenským maliarom Jozefom Hanulom (Premenenia Pána, Rozmnoženia chleba, a sv.Cyrila a Metoda). V kostole sa nachádzajú obrazy Najsvätejšej Trojice (baroko), Svätej Rodiny (baroko), Zvestovania (baroko), sv. Mikuláša (klasicizmus), sv. Hieronyma (klasicizmus) a reliéf sv. Vendelína (rokoko), tiež barokové sochy sv. Petra a Pavla, sv. Mikuláša, sv. Ondreja a sv. Jozefa, sv. Antona Paduánskeho, sv. Terezky z Lisieux.
Napriek neskorším úpravám si kostol dodnes zachoval stredoveký ráz. V niektorých oknách sa zachovali gotické kružby. V presbytériu a severnej kaplnke sú krížové rebrové klenby.
Gotické portály sú v južnej stene lode a medzi presbytériom a sakristiou.

V zvonici pri kostole sa nachádza 5 zvonov. Je v nej najstarší zvon na Slovensku, zvon sv.  Mikuláša, ktorý je z r.1313, vysoký 115cm s priemerom 154cm a vážiaci cca 4 tony, s hlavným tónom – d¹ . Práve jeho veľká hmotnosť ho zachránila pred zvesením a roztavením v časoch tureckých vojen i počas prvej svetovej vojny. Na zvone je nápis gotickou miniskulou, znie: „ave – maria – gratia – plena – dominus – tecum – tmpe – cristofori – plebani –A-d-m-3-13.“( preklad: zdravas Mária milosti plná Pán s tebou v dobe Cristofora farára v r.1313.)
Ďalšie zvony sú novšie. Zvon z r. 1635 (renesančný) bez vyznačeného pomenovania, s nápisom: „Vigilate quia nescitis qua hora veniet Dmus.A.D. 1635“( preklad: Bdejte lebo neviete v ktorú hodinu príde Pán. v r. 1635) vysoký 64 cm, s priemerom 64 cm,váži asi 250 kg s hlavným tónom – d² .
Zvon sv. Jozef dal zhotoviť farár Jozef Kačka s farníkmi v r. 1924.  Je od majstra Richarda Herolda z Chomutova, vysoký 100 cm s priemerom 105 cm, váži 610 kg, s hlavným tónom – g¹ . Na zvone je nápis:
K úcte sv. Jozefa obetovali rím. kat. veriaci hájnickej farnosti za farárovania Jozefa Kačku 1924. Ochranca sv. Rodiny ochraňuj našu cirkev a náš slovenský národ Sleto od Richarda Herolda v Chomutove.
Zvon sv. Ondrej z r. 1928 váži 340 kg,  je od majstra Jána Mráčka z Banskej Bystrice, vysoký 78 cm s priemerom 85 cm, s hlavným tónom – h¹ .
Na zvone je nápis:
K úcte sv. Ondreja v desiate výročie vzkriesenia slovenského národa
za farárovania Jozefa Kačku 1928 obetovali veriaci hájnickí r. k. farnosti.
Keď vás budím, vstaňte,
keď vás volám, príďte,
keď sa lúčim, plačte,
Uliaty v zvonolejárni J. Mračko Banská Bystrica.

Zvony boli prehliadnuté a akusticky odskúšané kolaudátorom zvonov p. Jaroslavom Dobrodinským z Pelhřimova dňa 12. júna 1963, podľa presných zvonových akustických ladičiek Edelmanových a Barthelmesových.

Kostol spolu so zvonicou tvoria vďaka vyvýšenej polohe pri hlavnej ceste v smere Zvolen – Banská Bystrica peknú dominantu obce.

Pieseň o kňazovi Christoforovi a o Hájnickom zvone – Štefan Krčméry